Choď na obsah Choď na menu
 


Galizien

23. 6. 2009

SS-Freiwilligen-Division "Galizien"

     14. Waffen-Grenadier Division der SS „Galizien Nr. 1“ sa sformovala na západnej Ukrajine na podnet vedúceho funkcionára Organizácie ukrajinských nacionalistov OUN Andrija Meľnyka a s neskorším súhlasom A. Hitlera. Názov dostala podľa oblasti Halič siahajúcej od juhovýchodu Poľska až na Ukrajinu. Táto oblasť tvorila 150 rokov najrozľahlešiu provinciu starého rakúsko - uhorského cisárstva. Severnú časť obsadilo Poľsko v roku 1921 a jej zvyšok potom Rusko. Po porážke Poľska v roku 1939 sa Nemci vzdali severnej časti v prospech Sovietov. Keď si v lete 1941 prerazila do tejto oblasti cestu nemecká armáda, väčšina jej obyvateľstva ich vítala ako osloboditeľov. Bolo to preto, lebo Ukrajinci boli zapálení nacionalisti a nemali v láske ruský komunistický režim. Následne bola západná Halič začlenená k "poľskému" Generálnemu guvernátu ako 4. district. Správcom tohoto districtu sa stal SS-Brigadeführer Dr. Otto Wächter, ktorý na rozdiel od ostatných vládcov východných zemí, aspoň trochu rozmýšľal a zameral sa skôr na spoluprácu s Haličanmi ako na násilné ponemčovanie. Napriek tomu, že vedúci odvodov pre Waffen-SS, Gottlob Berger, chcel vytvoriť ukrajinskú divíziu už v roku 1941 z Ukrajincov zajatých pri obsadení Poľska, o divízii sa rozhodlo až 28. apríla 1943. V máji až júni 1943 prebehol nábor do jej radov, pričom jeho hlavným náborovým strediskom bolo mesto Ľvov. Oficiálne divízia vznikla 30. júla 1943 z rozkazu H. Himmlera. Himmler vycítil daľšiu príležitosť k rozšíreniu svojho impéria SS a začal vyzdvihovať "germánske" cnosti Haličanov, ktorí boli ovplyvnení priamou vládou rakúskej koruny od roku 1772. Himmler trval na tom, že do tejto divízie nemôžu byť prijatý Ukrajinci, ale iba Haličania, nakoľko veril, že vďaka prítomnosti nemeckej krvi sú Haličania viac ako Slovania. Dôstojníci mali byť vyhľadávaní v radoch bývalích ukrajinských príslušníkov rakúsko - uhorskej alebo poľskej armády a poddôstojníci medzi ich bývalími vojakmi. Povzbudení nádejou, že tento ťah je krokom k nemeckej podpore ukrajinskej nezávislosti, sa behom niekoľkých týždňov prihlásilo až 80 000 dobrovoľníkov. 

Obrázok

     Podľa svojich fyzických dispozícií boli rozdelení medzi policajné zbory v rámci nemeckej polície (výcvikový tábor Heidelager v Dubici), ďalej boli odoslaní do dôstojnických škôl. Zvyšok potom vytvoril mužstvo pre SS-Schützen-Division "Galizien", z ktorej následne vznikla 14. SS Freiwilligen-division "Galizien". Za prvého veliteľa divízie bol menovaný SS-Brigadeführer a generálmajor Waffen-SS Walter Schimana. Od novembra 1943 prevzal velenie SS-Brigadeführer Fritz Freitag, ktorý diskriminoval dôstojníkov ukrajinského pôvodu na všetkých úrovniach. Ako bojová skupina sa zúčastnila najmä protipartizánských akciií v tyle strednej častí východnej fronty. Plnú bojaschopnosť dosiahla divízia v máji 1944 a aj napriek tomu, že ešte nebola plne pripravená, bola hneď v júni 1944 nasadená do bojov na východnom fronte a začlená do 13. armádneho zboru v zostave 4. nemeckej tankovej armády ako súčasť armád Severná Ukrajina. Po jej obkľúčení pri Brodoch (brodská kapsa či brodský kotol - der Kessel von Brody) severovýchodne od Ľvova v polovici júla 1944 a veľkých stratách bola stiahnutá z frontu. Uniknúť z obkľúčenia cez Karpaty do oblasti Zakarpatskej Ukrajiny a Maďarsko na územie stále sa scvrkávajúcej III. ríše sa podarilo iba každému piatemu vojakovi. Z rozkazu Hlavného úradu SS zo dňa 5. septembra 1944 bola divízia v počte 3 000 mužov presunutá do Sliezska. Vo vojenskom výcvikovom priestore Neuhammer bola doplnená a prešla komplexnou reorganizáciou. Avšak už počas kompletizácie bola odoslaná na Slovensko spolu s ďaľšími jednotkami.

Obrázok

14. Waffen Grenadier Division der SS in der Slowakei 

     Krátko po tom, čo sa znovu začalo formovanie divízie, ohrozilo Sovietmi podporované povstanie na Slovensku ústupovú cestu 8. armáde z Haliča. Preto bola zo záložných práporov a personálu výcvikových škôl SS vytvorená bojová skupina o sile asi jedného pluku, ktorá sa pod názvom SS-Panzergrenadier Regiment Schill presunula smerom do centra povstania v Banskej Bystrici. Rozkaz na presun 14. divízie SS z vojenského výcvikového priestoru Neuhammer do Schutzzone na Slovensku v dôsledku vypuknutia povstania vydal samotný veliteľ SS H. Himmler dňa 22. septembra 1944. Súčasne malo veliteľstvo divízie nariadené urýchlene zostaviť jednu bojovú skupinu - Kampfgruppe o sile zosilneného práporu a premiestniť ju do Bratislavy na podriadenie nemeckému veliteľovi na Slovensku. Následne bolo z divízie vyčlenených ešte niekoľko bojových skupín. Kampfgruppe Bayersdorff bolo sformovaná zo 14. divízie, III. Battalionu z 29. Waffen Grenadier Regiment der SS a spolu s 18. Panzer Grenadier Division Horst Wessel na Slovensku operovala len krátku dobu. Viedol ju veliteľ divízneho delostrelectva SS-Obersturmbannführer Friedrich Bayersdorff. Potom sa opäť pripojila k divízii, ktorá bola v tej dobe preložená do Žiliny, kde pokračovala vo formovaní a výcviku pričom, prevádzala protipartizánsku činnosť.

Obrázok

      Kampfgruppe Wildner tvorilo asi 800 až 900 vojakov a dôstojníkov a bola pomenovaná podľa svojho veliteľa SS-Obersturmbannführera Karla Wildnera, ktorý predtým ako slovenský Nemec slúžil v hodnosti vyššieho dôstojníka v slovenskej armáde. Dňa 29. septembra 1944 sa Wildnerova bojová skupina vyložila z troch transportov na železničnej stanici v Zemianskych Kostoľanoch, kde sa na rozkaz veliteľa nemeckých okupačných vojsk na Slovensku mala zapojiť do vyčistenia južného pásma na území Žarnovica – Banská Štiavnica – Krupina – Zvolen. Dňa 30. septembra 1944 sa Wildnerova bojová skupina presunula z Oslian cez Pílu smerom na Žarnovicu do blízkosti SS-Kampfgruppe Schill, ktorá sa prebíjala Pohroním. V uvedenom priestore sa s ňou spojila a podliehala jej veleniu. Spolu dobyli Žarnovicu, Žiar nad Hronom a Vyhne a následne obsadili Banskú Štiavnicu, Banskú Belú a Kozelník. 

     Časť vojakov bola v októbri 1944 zaradená aj do SS-Kampfgruppe Wittenmayer, ktorá spolu s Wildnerovou skupinou bojovala proti povstalcom pri Banskej Bystrici. Veliteľom bol SS-Hauptsturmführer Friedrich Wittenmayer. Bola to jednotka v sile asi 1300 mužov. Koncom roka 1944 sa Wittenmayerovci vrátili na základňu v Žiline. V novembri 1944 bola časť divízie vyslaná k Banskej Štiavnici ako SS-Kampfgruppe Dern. Späť sa vrátili v januári 1945 a hneď po nich sa k divízii pripojil aj Wildner so svojou skupinou.

     V októbri 1944 prevzala 14. divízia priestor po 178. Panzer Division Tatra, ktorá bola intenzívnejšie nasadená proti partizánskym skupinám. Činnosť spojenú so zabezpečením tylu robila aj SS-Sonderregimentu Dirlewanger. Popri zabezpečovacích úlohách podnikala 14. divízia protipartizánske výpravy na strednom Považí, Orave, Kysuciach, Turci a Liptove.

 

- 8. okóbra 1944 hlavné sily 14. divízie začali obsadzovať priestor  Žilina - Štrba

-  16. októbra 1944 zničili telefónne vedenie v osade Ústredie a v osade Plešivá zastrelili štyroch partizánov a troch civilistov, v Bystrickej doline zastrelili civilistu za prechovávanie partizánov

-  17. októbra 1944 obsadil jeden prápor divízie Turčiansku Blatnicu

- 18. októbra 1944 SS-Kampfgruppe Wildner spolu s SS-Kamfgruppe Shill dobyli Krupinu

-  19. októbra 1944 sa jedna rota spojila pri Štrbe s pancierovým vlakom armádnej skupiny A - Panzerzug 62.

- 22. až 25. októbra 1944 SS-Kampfgruppe Wittenmayer získala Malužinú a SS-Kampfgruppe Horst Wessel v tom čase dobyla Podkriváň a obsadila Brezno nad Hronom

- 25. októbra 1944 ukrajinské jednotky spolu príslušníkmi POHG prehliadali domy v Nižnej Boci, kde našli dezertovaných povstalcov, ktorých popravili

-  26. až 27. októbra 1944 skupiny Wildner a Schill bojovali o Zvolen a Banskú Bystricu

- 28. októbra 1944 napadla jednotka z Wittenmayerovej skupiny obec Smrečany spolu s príslušníkmi POHG Piešťany

- 29. októbra 1944 pokračovali v susednej obci Žiar, pričom v Žiarskej kotline zotrvali až do 5. novembra 1944

- 30. októbra 1944 Wittenmayerova jednotka vypálila obec Kvačany

- Po tom ako sa podarili prelomiť poslednú obrannú líniu v priestore Badín - Vlkanová boli príslušníci 14. divízie medzi prvými v Banskej Bystrici a dňa 30. októbra 1944 stáli na námestí, kde prezident J. Tiso slúžil omšu.

- Po páde Banskej Bystrice plnili príslušníci 14. divízie úlohy strážnych oddielov v priestore od Púchova po Štrbu. Zároveň prebiehal výcvik a dozbrojovanie, hlavne zo skladov slovenskej armády. Až v januári 1945 dostala divízia 14 ks stíhačov tankov JPz-38(t) "Hetzer"

 - 19. januára 1945 uskutočnila jedna čata domové prehliadky v obci Podhorie

-  20. januára 1945 po strete s partizánskou skupinou uskutočnili v obci Podhorie odvetnú akciu

-  21. januára 1945 bol vydaný rozkaz na presun ukrajinskej divízie zo Slovenska cez Bratislavu a Viedeň do Dolného Štajerska s cieľom v Maribore, kde mali zasahovať proti slovinským partizánom

- 23. januára 1945 odišli jednotky 14. divízie z obce Zborov nad Bystricou cez Moravu na Viedeň

- 23. až 26. januára 1945 pri ústupe z Považskej Bystrice a v obciach okresu Žilina zhabali civilným občanom kone, postroje, vozy a krmivo pre dobytok. Jednotka dislokovaná v okrese Modra si pri ústupe počínala tak isto

- 6. februára 1945 prekročili rieku Moravu a vstúpili do Rakúska, pričom jednotky nachádzajúce sa ešte v Pezinku - Grinave popravili miestneho občana za to, že ich nahováral aby prešli k partizánom

- 21. marca 1945 bola divízia premenovaná na 1. Ukrajinskú divíziu a posledný krát bola nasadená proti červenej armáde pri meste Feldbach. Následne sa vzdali do britského zajatia.

     Po ich umiestnení v zajateckom tábore v okolí Spittalu na rieke Dráve ukrajincov presunuli do Severného Talianska a v roku 1947 na Britské ostrovy. Aj napriek žiadosti ruskej strany o ich vydanie, britské úrady ukrajinských dobrovoľníkov sovietom nevydali, nakoľko do vypuknutia vojny v roku 1939 boli občanmi Poľska a nie ZSSR

 

Zdroje: Rupert Butler "Černí Andělé", Gordon Williamson "Waffen SS", http://www.historianostra.info/, Jonathan Littell "Láskavé bohyne", Historická revue, http://www.lexikon-der-wehrmacht.de/

 

 

Obrázok

Stručný prehľad