Choď na obsah Choď na menu
 


Cudzie oddiely zbraní SS - 14. div. Galizien

12. 12. 2010

     Významnú úlohou pri formovaní ukrajinských vojenských jednotiek zohrali Alfred Bisanz (* 15. november 1890 v Dornfelde   † pravdepodobne v roku 1951 v ZSSR) a Fritz Arlt (* 12. apríl 1912 v Niedercunnersdorfe † 21. apríl 2004 v Seegu).

     Alfreda Bisanza ukr. Альфредa Бізанцa považovali za experta pre ukrajinské otázky. Po vypuknutí nemecko-sovietskej vojny ho odoslali do Ľvova. Tam sa stal vedúcim tvz. Vojenskej správy divízie SS „Galizien“. Fritza Arlta, bývalého profesora štatistiky a demografie na Vratislavskej univerzite zase povolali na jeseň 1939 do administratívnej správy Generálneho gouvernementu. Zapodieval sa problematikou ukrajinských a bieloruských centier, ale i otázkou bielogvardejských ruských a gruzínskych emigrantov, žijúcich na území Generálneho gouvernementu. V máji roku 1944 povolali Arlta do štábu SS-obergruppenführera Gottloba Bergera (* 16. júl 1896 v Gerstettne – † 5. január 1975 v Stuttgarte).

Obrázok

G.B.

 

     Arltovým presvedčením bolo, že k upevneniu nemeckej hegemónie na Východe je treba obratne využiť ukrajinského nacionalizmu pomocou sľubov o obmedzenej autonómii. Usudzoval, že brutálné metódy Ericha Kocha (* 19. jún 1896 – † 12. november 1986), ríšskeho komisára na Ukrajine, len odradzujú ukrajinských odrodilcov od možnej spolupráce s Nemcami.

Obrázok

E.K.

 

 

     Nové vojenské jednotky, verbované z príslušníkov národností okupovaných východných oblastí, sa nemohli formovať preto, že by to snáď vyplývalo z nejakej novej „ostpolitiky“, ale preto, že si to vyžadovala súčasná situácia. Vojenské ciele tohto náboru spočívali v doplňovaní ľudských rezerv miznúcich na bojištiach, propagačné ciele potom v tom, že sa tretia ríša prezentovala ako sila sústreďujúca všetkých „obráncov“ Európy pred komunizmom.

     V marci 1943 dal Heinrich Himmler (* 7. október 1900 v Mníchove – † 23. máj 1945 v Lüneburgu) súhlas k vytvoreniu pluku SS „Galizien“ o sile 3500 mužov. Náboru predchádzala registrácia a povolávacie rozkazy na nútené práce. Do tejto jednotky sa prijímali dobrovoľníci predovšetkým z Generálneho gouvernementu, čo i hitlerizmu oddaní ukrajinský nacionalisti so Stefanom Banderom (* 1. január 1909 – † 15. október 1959) v čele považovali za bolestné a citeľné sklamanie nádejí na vytvorenie „nezávislej“ Ukrajiny, opierajúcej sa o tretiu ríšu.

 

Obrázok

H.H.

 

Obrázok

S.B.

 

     V roku 1944 sa uskutočnil odvod do „Ukrainische SS - Wachtmannschaft“. Vo ľvovskom vojvodstve zachovali Nemci zdanie náboru, naproti tomu v tarnopolskom a stanislawowskom vojvodstve prevádzali odvod násilím. Na jar 1944 vyhlásili Nemci nábor do junáckych skupín SS, organizovaných v rámci protivzdušné obrany (Flakartillerie). Pri ústupe v júli roku 1944 sa potom tieto jednotky sťahovali spoločne s ostatnými vojenskými jednotkami.

     Veliteľom 1. ukrajinskej divízie SS „Galizien“ sa stal plukovník Pavel Šandruk (* 1889 v obci Barsuki – † 1979 v Trentone USA), neskôr menovaný nemeckým generálom. Došlo i k formovaniu ďalšej divízie, ktorej veliteľom bol plukovník Peter Djačenko. Tieto divízie sa stali súčasťou zbraní SS. Vedenie ukrajinských nacionalistov usilovalo o vytvorenie šiestich vojenských útvarov. Pri formovaní týchto divízií mala ukrajinským nacionalistom poslúžiť nie len vojna vedená proti SSSR, ale i sama vojna ako taká, ktorá sa stala nástrojom v ich boji o moc. Nemecké orgány hneď pochopili tieto plány a preto uplne zámerne  dislokovali jednotlivé jednotky divízie SS „Galizien“ do Nemecka, Rakúska a Československa, časť odvelili do Francúzska, kde mali bojovať proti partizánskemu hnutiu.

     V júli roku 1944 sa časť divízie SS „Galizien“, ktorá bola na východnom fronte, dostala do „kotla“ v priestore mesta Brody na úseku Podolie. Niektoré ďalšie oddiely presunuli Nemci do bojov proti povstalcom na Slovensku. Jednotlivé útvary SS „Galizien“ potom prešli do Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).

 

zdroj: SS Hitlerova čierna garda, autor Karol Grunberg, doplnené osobné údaje z Wikipedie, spracoval gefr. Theo Dietrich