Choď na obsah Choď na menu
 


Boj v Gorazdove

30. 12. 2009

                                     

     Bolo to pred Veľkou nocou na Veľký piatok  (28.3.1945), keď večer  prišlo do Gorazdova veľa nemeckého vojska (údaje sa rôznia, ale mohlo to byť okolo 200 vojakov), ktoré sa hneď  začalo ubytovávať, kde to šlo – medzi obyvateľstvom, v škole,  v maštaliach a pod.  Na druhý deň predpoludním prileteli dve ruské lietadlá s streľbou sa snažili vyprovokovať Nemcov a zistiť ich vojenskú silu. Tí však boli už dobre poskrývaní. Táto streľba nespôsobila žiadne škody ani obyvateľom, ktorí sa už ale začali sťahovať do svojich predtým pripravených úkrytov – bunkrov. Neskôr keď však ľudia zistili, že tu bude veľký boj,  skoro všetci prešli do betónových priestorov v podzemí tzv. sušiarne tabaku.  V podvečer  (29.3.1945) pricválala od ruských pozícií sedemčlenná kozácka hliadka  a priblížila sa tesne k nemeckým pozíciám v tzv. Hlinníku (rozsiahlej priehlbine obrastenej stromami a krovinami).  V tejto výhodnej pozícii bolo nemeckých vojakov najviac, mali dobrý výhľad na priestor, kadiaľ  ruské vojská museli ísť, čiže od hradskej cesty spájajúcej Trnovec a Nitru (cez Cabaj).  Ani teraz sa však Nemci nedali vyprovokovať k streľbe. 
     Ráno (30.3.1945)  na svitaní  (asi o 05.00 h) sa začala opatrná prestrelka, ktorá bola stále silnejšia. Rusi útočili čelne proti dobre organizovanej a maskovanej nemeckej obrane  po odkrytom priestore voľných polí , takže sa v podstate nemali ako kryť.   Až  v ďalšej fáze boja Nemci nasadili ťažké zbrane (minimálne dva tanky) a kanóny, ktoré  priamou streľbou na nitriansku hradskú cestu znemožňovali ruský postup.  Jeden z týchto tankov bol maskovaný prístreškom spomínanej tabakovej sušiarne na betónovej platni. Jeho pohyb a streľba bola pre tam ukrytých obyvateľov (najmä deti) veľmi stresujúca.  Boj stále naberal na sile – sledovali ho niekoľkí smelí  mladí obyvatelia, „vyslúžilí“ vojaci.  
     Ruský veliaci dôstojník mal štáb v malej dedinke Kľučiareň, vzdialenej od nitrianskej hradskej cesty asi tak ako Gorazdov, ibaže z druhej  strany.  Bol stále nervóznejší zo strát a zo zastavenia zamýšľaného postupu.  Odkryté polia pred nemeckými pozíciami v Hlinníku boli už pokryté množstvom zastrelených ruských vojakov.  Bol už rozhodnutý privolať letectvo, no na kolenách ho od toho odhovorili domáci, že tam je plno  civilov  s malými deťmi. Preto zvolil široký obchvatný manéver, ktorý sa podarilo uzavrieť až okolo 13.00 h, keď nemecké vojská  začali po smrti svojho veliaceho dôstojníka ustupovať.  Medzitým začali horieť niektoré hospodárske budovy a vzduch bol plný dymu a sadzí.  Jeden z tankov takto asi stratil orientáciu a vydal sa priamo oproti postupujúcim ruským vojskám.  Tí ho podpálili a nešťastná posádka v ňom zhorela.  Tento zhorený tank bol ešte niekoľko rokov  akýmsi symbolom a svedkom krutého boja v malej dedinke Gorazdov.  
     Na obidvoch stranách boli podľa očitých svedkov veľa mŕtvych.  Na ruskej strane nimi boli obsypané  holé polia, po ktorých ich velitelia hnali oproti dobre krytým Nemcom.  Aj za asistencie obyvateľov  ich   zakopávali na označenom mieste, kde padli.  O niekoľko týždňov ich prišli vykopávať a odvážali už asi na cintoríny.  Nemecká strana mala tiež veľa obetí.  Podľa svedectva pamätníkov svojich mŕtvych a ranených odvážali  na konských povozoch, ktoré už po príchode rekvirovali.  Vozy boli údajne plné a zanechávali za sebou širokú krvavú stopu.  Čo bolo s touto nemeckou jednotkou ďalej, nie je známe. 

     Aj identifikácia  jednotiek zúčastnených na boji v Gorazdove nie je detailne známa.  Isté je, že z ruskej strany išlo o zoskupenia 7. Gardovej armády gen. Šumilova, kým na nemeckej  strane išlo pravdepodobne o zvyšky 476. pešej divízie(?) ...tanky použité v tomto boji boli zrejme z Panzer-Division Feldherrnhalle 1. Z viacerých hľadísk je tento bojový stret v Gorazdove pozoruhodný:
- Napriek  jeho dlhému a tvrdému  priebehu s množstvom obetí  bojujúcich strán sa nikomu z obyvateľov nič nestalo, hoci boj prebiehal skoro nad ich hlavami.

- Prakticky nikde, ani v oficiálnych archívoch, ani v obecných kronikách, napr. v Močenskej nie sú uvedené žiadne údaje o tejto udalosti.

- Ani vojenské archívy neevidujú tento bojový stret. Hoci napr. pre Vojenský historický ústav   by mohla byť zaujímavá taktika obidvoch bojujúcich strán. Na nemeckej strane okrem toho motív takého silného  odporu.  Išlo iba o rozhodnutie veliteľa jednotky, alebo tam bol  vyšší strategický zámer?